Niektoré jeho podobenstvá sú veľmi podnetné a poriadne hlboké. Bohužiaľ, opakovaným liturgickým čítaním, ľuďom podriemkávajúcim v kostolných laviciach, sa stalo, že ich už ani poriadne nevnímame.
Bohatí mládenci
Jedným bol márnotratný syn, ktorého mal otec rád a všetko mu dal napriek tomu (alebo práve preto?), že prejavil iniciatívu, rozhodol sa ísť vlastnou cestou, prehýril svoj majetok s neviestkami a až vtedy si spomenul, že má otca. Jeho bratovi, staršiemu, zodpovednému, poslušnému synovi – tomu otec nikdy nedal ani kozliatko, aby sa zabavil so svojimi priateľmi.
K staršiemu poslušnému synovi sa otec správa ako k nesvojprávnemu decku, mladšieho márnotratného má rád a rešpektuje ho. Poslušnosť a dodržiavanie príkazov si Ježiš zjavne necenil, ako vidno aj na rozhovore s ďalším bohatým mládencom: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“
„Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“
Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti."
Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“
Dodržiavať prikázania zjavne nestačí. Teda – možno by stačilo, ak by ich ten mládenec „nezachovával od svojej mladosti“, ktovie. Ale zachovával ich, takže sa musí zmeniť, a čím väčšia zmena, tým lepšie. Musí sa vzdať toho, čo má najradšej a má toho najviac – majetku.
Stratená minca, zatúlaná ovca
Ježiš si viac cení stratenú mincu a zatúlanú ovcu ako tie, ktoré poslušne ostali vo vymedzenom priestore. Je to preto, lebo, ako nám veru veru hovorí – Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.
Žiadne povzbudenie pre spravodlivých, čo sa vyhýbajú hriechu, zlej spoločnosti a morálnym nebezpečenstvám tohto sveta, však?
Dva haliere vdovy
Tá do chrámovej pokladnice vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. Podľa Ježiša dala viac ako všetci, lebo dala všetko. Ježiš si necení absolútnu hodnotu, ale relatívnu.
Zverené hrivny
Ako dopadol ten, čo sa bál zverenú hrivnu investovať, aby si neuškodil? Prišiel o ňu. Investovanie vždy znamená riziko, ale kto sa bojí – príde o večný život. Boh chce, aby sme investovali, riskovali, lebo, ako hovorí - žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. On síce stvoril svet, ale my sa máme stať tvorcami hodnôt, ktoré on nevytvoril.
Mzda robotníkov vo vinici
Aj ten, ktorý robil od rána do večera, aj ten, ktorý robil iba hodinu, si zaslúžia to isté - jeden denár. Lebo sa necení práca, ani jej množstvo. Cení sa to, že vôbec pracovať začali, že na výzvu prišli. Cení sa, že zmenili svoj prístup k životu. Matematicky by sa to dalo povedať tak, že rozhoduje relatívna zmena stavu. Dôležitá je derivácia, nie absolútna hodnota.
Zmena, zmena!
Musíte sa znova narodiť. Ako larva, keď sa zakuklí a potom vyliahne na nádherného motýľa. Káčatko sa zmení na krásnu labuť. Dospejú, prestanú byť mláďatami Je síce pravda, že každý má rád šteňatá (a deti), sú také bezbranné a majú veľké naivné oči. Ale najlepším priateľom človeka je pes, nie šteňa.
Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi.
Aby nás Ježiš mohol nazvať priateľmi, musíme sa zmeniť. Musíme sa vykašlať na dodržiavanie „božích prikázaní“, rozflákať zdedený majetok s chudobnými hriešnikmi a neviestkami, stať sa zatúlanou ovcou. Musíme prestať Boha poslúchať, odísť od neho, osamostatniť sa a spoznať život. Musíme prestať byť božími deťmi, ak sa niekedy chceme stať jeho priateľmi. Len tak mu spravíme radosť, len tak nájdeme cestu k nemu, len vtedy nás bude nedočkavo čakať vo svojom dome a vítať.
Na ľudí, ktorí vyznávajú absolútnu morálku, sa pozrie s láskou (alebo smutným úsmevom) a povie:
Jedno ti ešte chýba. To najdôležitejšie.
