Ten druhý strom

Autor: Michal Jančina | 28.6.2015 o 14:38 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  59x

O jablku, ktoré Adam a Eva zjedli zo zakázaného stromu a vyslúžili si tým vyhnanie z raja, vie každý. Ovocie poznania dobra a zla Adamovi ponúkla Eva (tú naviedol had) a preto sa Eva za tento čin oficiálne odsudzuje.

Ja však hovorím – blahoslavená buď Eva za to! Poznanie dobra a zla je totiž vec, ktorú máme spoločnú s Bohom – a žiadny iný druh okrem nás ju nemá. (Tzv. altruistické správanie niektorých zvierat, v záujme svojej svorky či druhu, za dobro považovať nemožno – z hľadiska ostatných svoriek a druhov.)

Dva stromy

V raji rástli dva stromy, z ktorých mali Adam s Evou zakázané jesť. Ten druhý bol strom (večného) života. O tom sa málo vie, iba tí, čo čítali Genezis a nespali pri tom, vôbec vedia o jeho existencii. Z kázní sa to človek veru nedozvie...

Adam s Evou boli vyhnaní z raja nie kvôli tomu, že neposlúchli Boha, ako sa to mylne interpretuje, ale preto, aby nejedli zo stromu života: Potom riekol Pán Boh: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol a nežil naveky!“ A Pán Boh vykázal ho z raja Edenu.

Predsa len – nie je nejaká šanca, aby sme napriek tomu okúsili aj z toho druhého stromu?

Spravím teraz myšlienkovú skratku na koniec: Ježiš nám to ponúka. Ježiš zrejme o večnom živote čosi vedel – často rozprával o tomto, „časnom živote“, v protiklade ku „večnému životu“. Vďaka Adamovi (a Eve!) máme schopnosť poznať dobro a zlo, vďaka Ježišovi sa nám objavila šanca na večný život. Nestojí za to využiť ju?

Čas a večnosť

Čo je to vlastne ten večný život? Ľudia si to zväčša predstavujú ako žitie v plynutí času, ibaže trvá donekonečna, nikdy nezomrú. Dosť naivná predstava. Aby sme si uvedomili, aký je to nezmysel, stačí si prečítať Gulliverove cesty – Cestu do Glubdubdribu. (Bohužiaľ, s Gulliverovými cestami je to ako s Bibliou: Všetci si myslia, že vedia, o čom to je, ale málokto ich čítal.)

Plynutie času súvisí s večnosťou ako zmena polohy s priestorom. Je zvláštne, že v trojrozmernom priestore sa môžeme presúvať ľubovoľne – aj tam a zase späť, ale vo štvrtom rozmere – v čase – sa posúvame neustále jedným smerom, bez našej vôle. (Ktovie kto nám to robí.)

Nebolo by úžasné, keby sa nám podarilo ovládnuť tento nepríjemný samopohyb času? Mohli by sme, podobne ako v priestore, ísť kamkoľvek, vlastne kedykoľvek (ani slovo na to nemáme!) Do mladých čias, do starých čias – tak ako teraz môžeme ísť napríklad do Londýna. A všimnime si, že ten Londýn nie je rovnaký vždy, keď sa tam objavíme. A ani my nerobíme pri každej návšteve presne to isté...

Takto by sme mohli žiť večne, tak ako teraz môžeme ísť všade.

Einstein

Od Einsteina o čase čosi málo vieme. Vieme napríklad, že svetlo s tým nejako súvisí, svetlo je akoby mimo čas: Z hľadiska vonkajšieho pozorovateľa pre objekty, pohybujúce sa rýchlosťou svetla, ako keby zastal čas. V Jánovom evanjeliu sa píše o niekom, kto prišiel, a v ňom bol život, a ten život bol svetlom ľudí. A všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa Božími deťmi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Fico rieši elektrinu len na strednom Slovensku, cena však stúpla aj inde

Začiatkom roka niektorým domácnostiam extrémne stúpli ceny elektriny. Minulý týždeň proti šéfovi regulačného úradu Jozefovi Holjenčíkovi zasiahol premiér Robert Fico.

DOMOV

Lipšica obvinili pre nehodu z prečinu usmrtenia

Exposlancovi zatiaľ obvinenie nedoručili.


Už ste čítali?