Ako Kartágo zvíťazilo nad Rímom

Autor: Michal Jančina | 15.6.2015 o 16:22 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  63x

Všetci sme sa v škole učili o púnskych vojnách - Kartágo bojovalo proti Rímu a chvíľu (Hannibal) aj vyhrávalo, na konci však zvíťazil Rím a Kartágo bolo definitívne zničené.

My sme preto zdedili tú rímsku civilizáciu, nie africkú-kartáginskú. V oblasti kresťanskej vierouky sa o niekoľko storočí neskôr stal, bohužiaľ, pravý opak.

Pelagius

Pelagius pochádzal (asi) z britských ostrovov a bol to mních, ktorý žil  Ríme. Učil, že človek má slobodnú vôľu a aj schopnosť rozoznávať dobro a zlo, teda sa môže medzi nimi rozhodovať - nezávisle od božej vôle. Čin Adama a Evy, ktorý viedol k ich vyhnaniu z raja, nie je "hriech", ale získanie tejto schopnosti.

Pelagius mal pravdu - keď získame schopnosť rozoznať dobro od zla, život na Zemi prestáva byť rajom. Z dieťaťa, závislého od rozhodnutí dospelých a ich opatery, sa stáva dospelý, ktorý v pote tváre jedáva svoj chlieb. Vzťah syn - otec sa mení, syn robí vlastné zodpovedné rozhodnutia a dobrý syn tým robí otcovi radosť. Poslušnosť voči otcovi prestáva byť určujúca pre ich vzťah. Pokope ho drží vzájomná láska, rešpekt a vedomie, že sú rodina. Nie poslušnosť.

Augustín

Augustín bol biskupom v Hippe, meste ležiacom rovnako ako Kartágo vo vtedajšej rímskej Afrike. On vymyslel pojem "dedičný hriech" a označil ním Adamovu (a Evinu) neposlušnosť voči Bohu, za ktorú dodnes všetci trpíme. Rodíme sa s ním a iba krst, vykonaný cirkvou, nás ho zbavuje. Preto novonarodené deti, ktoré nestihli byť pokrstené, nemôžu prísť do kráľovstva Božieho.

Pred Augustínom všetci cirkevní učitelia učili, že človek má slobodnú vôľu a ani Augustín to nemohol celkom zavrhnúť. V jeho podaní sa však tento pojem úplne vyprázdnil – Augustín učil, že človeka spasí (alebo zatratí) jedine milosť božia. Učil predestináciu – spása (či zatratenie) je určená vopred. Boh vie a rozhoduje, kto bude spasený a kto nie. Učil tiež, že sa to deje prostredníctvom cirkevného spoločenstva - tzv. Božej obce.

Augustín je teda otcom oboch základných smerov západného kresťanstva, ktoré sa tak dlho neznášali (a ešte s tým zďaleka neprestali). Katolicizmus vychádza z Augustínovho učenia o cirkvi, protestantizmus zasa z Augustínovho učenia o milosti.

Víťazstvo Kartága

Augustín bojoval proti pelagianizmu dvadsať rokov a na mnohých cirkevných konciloch a synodách. Definitívne bol pelagianizmus zavrhnutý na koncile v Kartágu r.418. Pelagius dostal prívlastok "kacír", svätý Augustín zas "učiteľ cirkvi". Odvtedy sa kresťania riadia učením z Afriky.

A kam sa podela slobodná vôľa?

V kresťanstve je proste nežiaduca a veľmi sa o nej nehovorí. Bez božej vôle sa predsa nič nestane, všetko to je božie riadenie. Od Augustína až po súčasných pápežov Benedikta XVI a Františka - všetci pravoverní katolícki aj protestantskí teológovia potierajú každý náznak "pelagianizmu", čiže myšlienky slobody a spásy človeka vlastnými silami a vlastným rozhodnutím, nezávislým od božej vôle. Tým neustále rozširujú priepasť medzi človekom a Bohom a vzťah medzi nimi si nevedia predstaviť inak ako úplnú podriadenosť, poslušnosť a závislosť sluhu voči pánovi.

Ako keby v podobenstve o márnotratnom synovi musel prísť otec, aby ho za uši vytiahol z hriešneho života a navrátil ho do otcovského domu – namiesto aby ho tam nedočkavo čakal a s radosťou vítal...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Fico rieši elektrinu len na strednom Slovensku, cena však stúpla aj inde

Začiatkom roka niektorým domácnostiam extrémne stúpli ceny elektriny. Minulý týždeň proti šéfovi regulačného úradu Jozefovi Holjenčíkovi zasiahol premiér Robert Fico.

DOMOV

Lipšica obvinili pre nehodu z prečinu usmrtenia

Exposlancovi zatiaľ obvinenie nedoručili.


Už ste čítali?